Dorota Brázdovičová + Erik Pánči: NEZHMYZHNUTIE / vernisáž

Ilustračná fotografia

Dátum

Utrieť, nasprejovať, pricapnúť, odstrániť, vypudiť, zašliapnuť, chytiť, primliaždiť, zbaviť sa, zabiť. Alebo kričať a utiecť. Aj taký je náš vzťah s hmyzom, ktorého populácia rapídne klesá. Mali by sme sa tešiť, alebo byť znepokojení ? Malo by nás trápiť, že mizne niečo (veľakrát) otravné, ohavné, lietajúce, bzučiace, bodajúce, ale zároveň aj veľmi malé a nenápadné? NEZHMYZHNUTIE (fiktívne hnutie za nezmiznutie hmyzu) sa na to pozrie zblízka prostredníctvom výskumných kresieb, záznamov, zápiskov, poprípade objektov. Počas vernisáže zároveň prebehne hudobná performance Erika Pánčiho.

 

Dorota Brázdovičová / alebo aj seafur / je pôvodom z Trnavy. V Bratislave vyštudovala animáciu na Súkromnej strednej škole animovanej tvorby. Momentálne je študentkou magisterského stupňa na Katedre intermédií v ateliéri VVV (vizuálne, verbálne, verejné), počas ktorého absolvovala výmenný pobyt v Štrasburgu na škole Haute School Arts Du Rhin. Charakter jej tvorby sa pohybuje najmä v sociálnych a environmentálnych sférach naprieč rôznymi médiami.Typickou sa stala najmä jej kresba, ktorú používa na zaznamenávanie, spracovávanie a sprostredkúvanie nahromadených dát a informácií, alebo na jednoduché odreagovanie sa,  filtrovanie a odľahčenie (sa od) ťažkopádnosti spomínaných tém. Popri štúdiu sa občasne venuje aj výtvarným workshopom alebo svojej značke Potvora.

Erik Pánči absolvoval bakalárske štúdium na katedre intermédií v Ateliéri IN a strávil istý čas aj na katedre maľby počas magisterského štúdia. Už niekoľko rokov sa venuje experimentálnej hudbe. Jeho záujmom je hľadanie spôsobov a dôvodov ako a prečo prepájať medzi sebou rôzne nové prvky či už v hudbe alebo kresbe. V jeho hudobných performance je preňho dôležitým najmä prítomný okamih a entropia, ktorú považuje za istý druh náboženstva.